Slovensko vs. svet : kde už AI v praxi reálne riadi život a kde sa ešte hráme na papier

Kým top svetové krajiny dnes riešia zložité etické otázky, ako regulovať autonómne systémy, ktoré už reálne rozhodujú o miliardách a ľudských životoch, my na Slovensku stále bojujeme s tým, aby úradník namiesto vyžiadania naskenovaného papiera otvoril API a nechal za seba spraviť časť práce dátam a algoritmom. Napriek tomu, vidieť AI v praxi nie je u nás už úplné tabu. Sme na dobrej ceste, ale musíme prestať používať technológie 21. storočia na digitalizáciu procesov z čias Márie Terézie. To je ten hlavný kľúč.

„Vo svete umelá inteligencia riadi semafory, predikuje zápchy a triedi pacientov. U nás… sa niekde ešte posiela PDF mailom a sebavedomo sa to volá digitalizácia.“

Kde presne sme sa zasekli? A čo by sme mohli zmeniť prakticky okamžite, bez miliardových tendrov a nekonečných výhovoriek? Poďme sa na to pozrieť bez zbytočného hejtu, ale zato s poriadnou dávkou reality.

Priepastné rozdiely v digitalizácii: E-schránka verzus úradný papier

V globálnom e-government rebríčku OSN sa Slovensko dlhodobo motá niekde okolo 60. miesta. Nie sme úplné dno, ale ani žiadna digitálna veľmoc, na ktorú by sa chodili pozerať delegácie zo Silicon Valley. V rámci EÚ (v reportoch Digital Decade) sa nám podarilo mierne dobehnúť vlak pri základných e-službách a eHealth systémoch, no pri pohľade na digitálne zručnosti a pokročilú infraštruktúru stále ťaháme za kratší koniec.

Investičný plán do roku 2030 sľubuje, že do infraštruktúry, služieb a zručností nalejeme viac ako 2,3 miliardy eur. To znie skvele. Ale prax často vyzerá takto: Namiesto skutočnej dátovej integrácie sa u nás zavádza takzvaná „skenerizácia“. Čo to znamená? Stiahneš si PDF formulár, vytlačíš ho, ručne vypíšeš, podpíšeš, naskenuješ a ten scan pošleš cez portál. Toto nie je skutočná AI v praxi, toto je len digitálna guma na papierový svet. Úradník na druhej strane si to totiž opäť vytlačí alebo to ručne prepisuje do iného systému. Tieto rozdiely v digitalizácii medzi tým, čo deklarujeme, a tým, čo reálne žijeme, sú našou najväčšou brzdou.

Ako vyzerajú technológie v zahraničí: AI ako bežný štandard

Podľa globálnych indexov patria medzi top AI krajiny USA, Čína, Singapur, Spojené kráľovstvo, Kanada či Nemecko. A ver mi, tam už dávno nie sú vo fáze nekonečných „pilotných projektov“. Ak si občas prelistuješ moju kategóriu o umelej inteligencii, určite si si všimol, že technológie v zahraničí už dávno opustili testovacie laboratóriá a stali sa bežnou súčasťou biznisu aj chodu štátu.

Kde všade už umelá inteligencia reálne rozhoduje?

• Zdravotníctvo, ktoré vidí viac: V USA má úrad FDA (Food and Drug Administration) schválených už viac ako 500 AI medicínskych zariadení a algoritmov. Tieto systémy dokážu pri niektorých diagnózach – ako je napríklad včasná detekcia rakoviny z röntgenových snímok – dosahovať vyše 90 % presnosť. AI tam funguje ako štandardná pomôcka, takzvané „druhé oči“ lekára.
• Priemysel, ktorý nestojí: Nemecko a Japonsko používajú AI na prediktívnu údržbu. Systém vie, že ložisko na páse sa pokazí o tri týždne, a preto ho technik vymení v predstihu počas plánovanej odstávky. Výsledok? Dvojciferné úspory nákladov a žiadne výpadky vo výrobe.
• Smart štát: Singapur či Holandsko majú stovky AI projektov vo verejných službách. Od automatizovaného triedenia obrovskej agendy úradov, cez predikciu dopravných kolapsov, až po proaktívne portály, ktoré ti samy pripomenú, že ti končí platnosť dokladov a rovno ti ponúknu termín na ich výmenu.

V týchto krajinách AI reálne rozhoduje o tom, koľko zaplatíš za poistenie vozidla, kadiaľ pôjde nadrozmerný náklad, a ktoré firmy majú takzvané „červené vlajky“ pre finančnú kontrolu.

Kde všade by mohlo Slovensko využiť AI okamžite?

Nemusíme hneď budovať Skynet. Technicky tu všetko máme, len to treba správne pospájať. Z európskych analýz jasne vyplýva, kde dáva zapojenie umelej inteligencie do správy štátu a miest najväčší zmysel.

Doprava: Koniec bezduchého čakania na červenú

Doprava je prvým miestom, kde by sme technológie v zahraničí mali bez hanby okopírovať.

• AI semafory a adaptívne riadenie križovatiek: Dnes máme pevne nastavené cykly. AI dokáže v reálnom čase vyhodnocovať dáta z kamier, senzorov a mobilných operátorov. Vidí, že z jedného smeru ide prázdna cesta a z druhého sa valí kolóna. Automaticky predĺži zelenú. Dokáže dať dynamickú preferenciu meškajúcim spojom MHD či sanitkám s majákmi (IGK – integrovaný záchranný systém).

• Predikcia a smart parking: Kamery a senzory vedia vopred upozorniť na vznikajúci dopravný kolaps a navigovať ťa na dynamické pruhy alebo rovno na najbližšie voľné parkovisko. Žiadne krúženie mestom a pálenie benzínu.

Nemocnice: Záchrana urgentov

• Triáž a predikcia: Urgenty praskajú vo švíkoch. AI algoritmy dokážu na základe vstupných príznakov pacienta (zadaných už v čakárni cez tablet) vyhodnotiť prioritu. Plánovanie kapacít podľa sezónnosti (chrípkové obdobia) môže predikovať preťaženie konkrétnych oddelení. V niektorých nemocniciach v UK už bežia piloty, kde AI systém pri vstupe pacienta na urgent v priebehu pár minút vyhodnotí vitálne funkcie a symptómy, vypočíta rizikové skóre (napr. podľa ESI/NEWS) a odporučí, či ide o kritický prípad, ktorý musí ísť okamžite dnu, alebo o menej urgentného pacienta.
• PACS/RIS a snímky: Nasadenie AI ako „druhého čitateľa“ pri rádiologických snímkach. Kým lekár snímku otvorí, AI už môže farebne vyznačiť podozrivé oblasti. Tu narážame na náš obľúbený problém – plne digitálna dokumentácia vs. prenášanie papierových kariet z dverí do dverí.

Štát a úrady: Jedno miesto pravdy vs. 10 systémov, ktoré sa nepoznajú

Tu je kameň úrazu. Máme eID, máme registre. Ale štátne systémy si medzi sebou nevedia plynule vymieňať dáta. Občan funguje ako poštár medzi dvoma štátnymi inštitúciami. Koncept „One-Stop-Shop“ (jedno miesto pravdy) znamená, že ak štátny aparát už raz o mne niečo vie (napríklad, že som zaplatil daň), iný úrad si to musí vedieť zistiť sám, bez toho, aby som mu nosil potvrdenie.

Čo reálne brzdí Slovensko?

Prečo to teda nejde rýchlejšie? Tieto rozdiely v digitalizácii nie sú len otázkou chýbajúcich peňazí. Problém je oveľa hlbší:

1. Roztrieštené systémy a vendor lock-in: Každé ministerstvo si často buduje svoj vlastný IT piesoček. Keď sa systém postaví, dodávateľská firma si ho „zamkne“ (vendor lock-in) a akákoľvek zmena alebo prepojenie s iným úradom stojí astronomické sumy.
2. Dátový Governance (Kvalita dát): AI je len taká múdra, aké kvalitné dáta jej dáte. Ak máme v registroch preklepy, duplicity a staré formáty, umelá inteligencia vám namiesto riešenia vygeneruje len omnoho rýchlejší chaos. Chýba nám centrálna ruka, ktorá by upratala dáta predtým, než na ne nasadíme moderné algoritmy.
3. Zložité verejné obstarávania: Kým sa na Slovensku vypíše, vysúťaží a odvolá tender na IT systém, technológia vo svete sa posunie o dve generácie vpred.

5 rýchlych výhier, kde by AI v praxi pomohla hneď

Na to, aby sme sa pohli vpred, nepotrebujeme sci-fi, potrebujeme manažérske rozhodnutia. Tu je 5 konkrétnych vecí, ktoré by sa dali spraviť ako „Quick Wins“:

1. Front-office chatboty z registrov: Namiesto toho, aby úradník odpovedal stokrát denne na to isté, AI chatbot by nielen poradil, ale občanovi po prihlásení cez eID rovno predvyplnil žiadosť na základe dát, ktoré už štát má.
2. Back-office triedenie podaní: Umelá inteligencia by mohla automaticky triediť prichádzajúce elektronické podania podľa kľúčových slov a priority. Úradník by tak dostal na stôl rovno „predžutý“ spis, čím by sa zrýchlilo konanie.
3. Mestá a Smart Parking: Integrácia kamerových systémov s existujúcimi AI modelmi na detekciu voľných parkovacích miest a okamžité zdieľanie týchto dát do aplikácií pre občanov. Dalo by sa to spustiť na úrovni každej väčšej mestskej časti.
4. Zdravotníctvo – inteligentné objednávanie: Systém, ktorý na základe opisu symptómov sám navrhne optimálny termín a oddelenie, čím by sa obmedzila zbytočná turistika pacientov po nesprávnych špecialistoch.
5. Centrálne API štátu: Absolútny zákaz pýtať od občana papier, ak dáta existujú v ktoromkoľvek inom štátnom registri. Stačí prepojiť existujúce databázy cez bezpečné API rozhrania.

Zhrnutie v jednej vete

Kým top svetové krajiny dnes riešia zložité etické otázky, ako regulovať autonómne systémy, ktoré už reálne rozhodujú o miliardách a ľudských životoch, my na Slovensku stále bojujeme s tým, aby úradník namiesto vyžiadania naskenovaného papiera otvoril API a nechal za seba spraviť časť práce dátam a algoritmom.

Napriek tomu, vidieť AI v praxi nie je u nás už úplné tabu. Sme na dobrej ceste, ale musíme prestať používať technológie 21. storočia na digitalizáciu procesov z čias Márie Terézie. To je ten hlavný kľúč.

A teraz úprimne: Kde ste sa naposledy pri komunikácii so štátom alebo nemocnicou cítili, že ste sa vrátili o 30 rokov v čase? Alebo ste naopak zažili niekde príjemný šok z toho, že to „išlo samo“? Sú úradníci skutočne neochotní, alebo je chyba len v prehnitej architektúre systémov, ktorú sme im postavili? Dajte mi vedieť dolu v komentároch, som naozaj zvedavý, či niekto nájde aj svetlú výnimku! ?

Zdroje :

mirri , allaboutai , europa