Chyby v lietadlách predovšetkým čo sa týka hardvéru alebo softvéru môžu občas nastať. Posledná havária lietadla Air India s Boeingom 787 Dreamliner v Ahmedabáde (12. jún 2025) opäť pripomenula, že aj moderné lietadlá – technologické monštrá s tisíckami riadiacich systémov – nie sú imúnne voči softvérovým zlyhaniam. Let AI171 stratil výšku len 30 sekúnd po štarte, narazil do obytných budov a tragicky zahynulo 270 ľudí.
Prvé správy z vyšetrovania naznačujú, že k havárii mohlo dôjsť kvôli chybnej konfigurácii krídelných klapiek, zlyhaniu senzorov alebo chybnému vyhodnoteniu údajov v systéme riadenia motora. Palubný systém ukázal, že lietadlo malo správne nastavené klapky na vzlet, ale podvozok zostal vysunutý – čo výrazne znížilo výkon a zvýšilo odpor. Boeing zároveň priznal, že prešetruje aj chybu v systéme varovania pred stratou ťahu motorov. Hoci ešte nie je potvrdené, že išlo priamo o softvérové zlyhanie, faktom zostáva: Dreamliner je lietajúce dátové centrum, ktoré sa bez softvéru nepohne ani o meter.
Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ako technický detail, v prípade letectva môže mať jeden bit nesprávnej informácie fatálne následky. Tieto systémy nie sú izolované – komunikujú, vyhodnocujú a konajú. A práve v tejto komplexnosti sa ukrýva aj ich zraniteľnosť.
Takéto chyby v lietadlách sa stávajú častejšie, než si mnohí pripúšťajú. Niekedy ide o hardvérové zlyhanie, inokedy o chybu algoritmu alebo o zlú interpretáciu dát zo senzorov. A nie je to prvý raz, čo zdanlivo „malý bug“ stál stovky životov alebo stovky miliónov dolárov. Tu je výber tých najdrahších a najznámejších IT chýb v histórii letectva a astronautiky.
? Katastrofy spôsobené softvérom alebo zlyhaním automatizácie
1. Ariane 5 (1996): 370 miliónov USD za 64-bitovú chybu
Európska raketa Ariane 5 explodovala 40 sekúnd po štarte kvôli chybe v kóde prevzatého z Ariane 4. Softvér sa pokúsil skonvertovať 64-bitovú hodnotu na 16-bitové pole, čo viedlo k pretečeniu. Výsledkom bola samodeštrukcia rakety.
➡️ Poučenie: Nikdy nerecykluj kód bez testovania v novom prostredí.
2. Boeing 737 MAX (2018–2019): 346 životov a 20 miliárd USD
Jeden chybný senzor uhla nábehu (AOA) poskytol nesprávne údaje, čo spôsobilo opakované spustenie systému MCAS. Ten nútene tlačil nos lietadla nadol, až piloti stratili kontrolu.
➡️ Poučenie: Redundancia a transparentnosť automatizácie musia byť štandard.
3. Air France 447 (2009): 228 obetí kvôli zamrznutým Pitotovým trubiciam
Autopilot sa vypol po strate údajov o rýchlosti, ktoré poskytovali zamrznuté trubice. Posádka nepochopila situáciu a potlačila lietadlo do pádu.
➡️ Poučenie: Posádka musí vedieť rozpoznať zlyhanie automatizácie a prevziať manuálne riadenie.
4. Mariner 1 (1962): 18,5 milióna USD za chýbajúcu pomlčku
NASA sonda Mariner 1 zlyhala, pretože vo vypočítanej rovnici chýbal jeden spojovník – v dôsledku toho sa trajektória odklonila a misia bola ukončená.
➡️ Poučenie: Code review môže rozhodnúť o úspechu celej misie.
5. F-16 (2023): 28 miliónov USD za zlyhanie navigácie
Americké stíhacie lietadlo F-16 sa zrútilo v Južnej Kórei, keď zlyhal integrovaný navigačný systém EGI (GPS + inerciálna navigácia). Záložný systém taktiež nefungoval.
➡️ Poučenie: Dve vrstvy zálohy niekedy nestačia – kritické systémy potrebujú tri.
6. Pentium FDIV bug (1994): 475 miliónov USD za chybu v čipe
Chyba v procesore Pentium spôsobovala nesprávne výpočty pri delení. Intel musel nahradiť milióny čipov.
➡️ Poučenie: Hraničné prípady musia byť súčasťou testovania.
? IT a letectvo: IT chyby v lietadlách : Čo si z toho zobrať?
Testovanie v extrémoch: Lietadlá sa testujú pri teplotách od −50 °C do +70 °C. Tvoje aplikácie by mali zvládnuť simulované šialené vstupy, výpadky pripojenia a panické stavy systému.
Redundancia je základ: Dreamliner má 7 nezávislých počítačov. V tvojom cloude stačia možno 3 repliky, ale s automatickým failoverom, health checkmi a backupmi.
Logovanie všetkého: Čierna skrinka uchováva 25 hodín letových dát. Aplikácie by mali logovať všetky chyby – aj tie, ktoré sa „nemôžu“ stať.
Manual override je svätý grál: V prípade havárie DC-10 v Sioux City sa pilotom podarilo pristáť len pomocou manuálneho ovládania motorov. V IT to znamená: maj plán B aj pre najhorší možný scenár.
Nepodceňuj dokumentáciu: Aj malá chyba v zápise môže zmeniť logiku systému. Kontrola dokumentácie a kódu musí byť neoddeliteľnou súčasťou vývoja.
? Aktuálny vývoj po havárii Air India
Indické úrady spustili rozsiahlu bezpečnostnú kontrolu všetkých Dreamlinerov. Zameriavajú sa na systém hydrauliky, nastavenie klapiek, softvér riadenia motorov a senzory. Boeing spolupracuje na vyšetrovaní, no zdôrazňuje, že softvér je stále len jedným z možných faktorov.
Letectvo sa z chýb učí – no cena za každú ďalšiu lekciu zostáva bolestivo vysoká. A keď sa do rovnice pridá IT, chyba môže mať podobu jednej prehliadnutej premenné, zle spracovaného signálu alebo logiky, ktorá zlyhá práve v najhoršom momente. Práve tieto chyby v lietadlách nás nútia prehodnotiť, ako pristupujeme k vývoju a testovaniu kritických systémov.
Aj keď táto tragédia nemusí byť priamo výsledkom IT zlyhania, ide o ďalší dôkaz toho, že moderné lietadlá sú zároveň výpočtové a komunikačné centrá, kde každá chybná inštrukcia môže stáť životy. V dobe, kedy sa softvér stáva nervovým systémom dopravných prostriedkov, je kvalita a spoľahlivosť kódu otázkou života a smrti. Chyby v lietadlách môžu nastať. Napriek tomu je letecká doprava stále považovaná za najbezpečnejšiu dopravu. Nedajte sa odradiť touto haváriu a lietajte aj ďalej. A ak sa predsa len bojíte, pozrite si môj článok : Ako nás chránia systémy v oblakoch.
?️ Nezabúdame, že za každou takouto tragédiou sú ľudské životy. Úprimnú sústrasť rodinám a pozostalým všetkých, ktorí pri tejto havárii zahynuli.
Zdroje : Reuters , Zentao , Popular Mechanics
