Darkweb má zvláštnu povesť. Vo filmoch vyzerá ako digitálne podsvetie, kde sedí hacker v kapucni, pije energetický nápoj, za chrbtom mu bliká zelený Matrix a jedným kliknutím zmizne zo sveta. Realita je omnoho menej cool a omnoho viac trápna: človek si myslí, že je neviditeľný, ale pritom sa prezradí skôr, než stihne povedať „veď som len klikol“.
Práve preto je anonymita na darkwebe jeden z najväčších mýtov internetu. Nie preto, že by Tor, onion služby alebo anonymizačné nástroje nemali význam. Majú. Lenže technológia nie je čarovný plášť z Harryho Pottera. Je to nástroj. A nástroj funguje len tak dobre, ako človek, ktorý ho používa.
Darkweb nie je celý „internet pod povrchom“, ale len špecifická vrstva internetu, ktorá vyžaduje špecifické technológie a prístup. Zároveň nejde automaticky o 100 % ilegálny priestor, ale ani o bezpečný zábavný park pre zvedavcov. Temný web môže byť pre neskúseného človeka skôr pasca než dobrodružstvo.
Tento článok je určený na vzdelávacie účely. Akékoľvek nelegálne použitie informácií je vecou osobnej zodpovednosti.
Ak si chceš najprv spraviť širší obraz o celej téme, pozri si aj môj rozcestník Darkweb: dáta, riziká a realita temného webu, kde nájdeš celú minisériu pokope.
Chceš najprv pochopiť celý kontext?
Darkweb nie je len filmový strašiak ani magická zóna anonymity. Ak chceš vidieť celú sériu pokope, začni rozcestníkom o dátach, rizikách a realite temného webu.
Vieš, ako tvoje dáta skončia na darkwebe?
Anonymita často zlyhá ešte skôr, než si to človek uvedomí. Pozri sa, ako sa ukradnuté účty, heslá a databázy dostávajú na temný web.
Mýtus č. 1: „Keď používam Tor, som úplne anonymný“
Toto je základný filmový omyl. Tor pomáha chrániť súkromie a skrýva pôvod internetovej komunikácie, ale negarantuje dokonalú anonymitu. Tor Project priamo uvádza, že Tor Browser obsahuje veľa ochranných prvkov, no nemôže zaručiť perfektnú anonymitu; všeobecne je podľa neho nemožné mať úplnú anonymitu aj pri použití Toru.
A teraz ľudsky: Tor ti môže pomôcť schovať cestu, ale nezachráni ťa pred vlastnou hlavou. Ak sa niekam prihlásiš svojím reálnym e-mailom, použiješ starú prezývku z herného fóra, vyplníš formulár s osobnými údajmi alebo stiahneš dokument a otvoríš ho mimo bezpečného prostredia, tak si práve vlastnoručne rozbil vlastnú anonymitu ako lacný hrnček z akcie.
EFF to vysvetľuje veľmi jasne: Tor anonymizuje miesto, odkiaľ prevádzka pochádza, ale neanonymizuje samotnú identitu človeka. Ak používateľ vyplní identifikačné údaje alebo sa prihlási do účtu, stránka ho môže spoznať aj bez znalosti jeho skutočnej IP adresy.
Mýtus č. 2: „VPN a Tor ma spravia neviditeľným“
Kombinácia VPN a Tor znie pre bežného človeka ako digitálne brnenie: jedna vrstva, druhá vrstva, hotovo, som ninja. Lenže anonymita nie je sendvič, kde čím viac vrstiev, tým viac bezpečia. Pri zlom nastavení môže kombinácia VPN a Tor vytvoriť falošný pocit istoty. A falošný pocit istoty je v kyberbezpečnosti niečo ako opitý navigátor v hmle: sebavedomý, ale nebezpečný.
VPN môže skryť tvoju IP adresu pred niektorými službami, ale dôveru presúvaš na poskytovateľa VPN. Tor zas chráni komunikáciu iným spôsobom, ale nechráni celý počítač automaticky. Tor Project upozorňuje, že Tor chráni iba aplikácie správne nakonfigurované tak, aby posielali prevádzku cez Tor; neochráni automaticky všetku internetovú komunikáciu v zariadení.
Takže nie, nestačí zapnúť VPN, otvoriť Tor a cítiť sa ako digitálny James Bond z výpredaja. Stále rozhoduje správanie používateľa.
Mýtus č. 3: „Darkweb je iba pre kriminálnikov“
Toto je ďalší obľúbený mýtus. Mýty o dark webe často začínajú vetou: „Tam chodia len zločinci.“ Nie je to pravda. Tor a anonymizačné technológie môžu využívať novinári, aktivisti, whistlebloweri, ľudia v represívnych režimoch alebo používatelia, ktorí jednoducho nechcú, aby ich online správanie sledoval každý reklamný systém s chuťou na dáta. EFF vo svojom materiáli uvádza, že Tor môžu využívať aj ľudia chrániaci sa pred profilovaním, cenzúrou alebo sledovaním.
Lenže druhá polovica pravdy je rovnako dôležitá: darkweb sa stal aj priestorom pre podvodníkov, predaj ukradnutých dát, nelegálne služby a rôzne formy kriminality. Preto je nebezpečné robiť z neho buď démonické peklo, alebo romantický klub slobody. Realita je nudnejšia, praktickejšia a špinavšia: záleží, kto ho používa a na čo.
Mýtus č. 4: „Keď ma nevidia, nemôžu ma sledovať“
Tu prichádza špecialitka menom fingerprinting. Používateľ si povie: „Nemám cookies, používam anonymný prehliadač, som vybavený.“ Lenže weby a služby vedia skladať identitu z drobných technických kúskov: rozlíšenie obrazovky, časová zóna, typ systému, verzia prehliadača, fonty, nastavenia a ďalšie detaily. EFF opisuje digitálny fingerprinting ako proces, pri ktorom vzdialená služba zbiera malé kúsky informácií o zariadení a skladá z nich jedinečný „odtlačok“.
A tu je ironická pasca: niekedy si človek vlastnými úpravami prehliadača myslí, že zlepšuje súkromie, ale v skutočnosti sa odlíši od davu ešte viac. EFF upozorňuje, že vlastné úpravy nastavení môžu používateľa spraviť ľahšie identifikovateľným, pretože vyčnieva z bežnej skupiny používateľov.
Čiže anonymita na darkwebe nie je len o IP adrese. Je to aj o tom, či nevyzeráš ako jediný človek na svete s konkrétnou kombináciou nastavení. Digitálny odtlačok je ako parfém v kancelárii: možno nevidíš, kto prešiel okolo, ale vieš, že tam niekto bol.
Mýtus č. 5: „Len sa pozriem, nič sa nestane“
Toto je veta, ktorou sa začína veľa hlúpych príbehov. Zvedavosť sama o sebe nie je zločin, ale zvedavosť nie je bezpečnostný plán. Darkweb nie je múzeum, kde prejdeš okolo vitrínky a maximálne si kúpiš magnetku. Sú tam scamy, phishing, podvodné trhy, falošné služby, pasce, malware a ľudia, ktorí nežijú z toho, že sú milí.
Tvoja séria správne upozorňuje, že cieľom nie je dávať návody, adresy ani postupy, ale vysvetliť riziká, úniky dát a obranné opatrenia. To je presne správny prístup: vzdelávať, nie romantizovať.
Používateľ môže urobiť chybu úplne banálne: klikne na zlý odkaz, stiahne súbor, použije starý nick, otvorí dokument, použije rovnaký e-mail, skopíruje text zo svojho profilu alebo začne komunikovať štýlom, ktorý používa aj inde. OPSEC často nezlyhá v hollywoodskom výbuchu. Zlyhá v detaile.
Mýtus č. 6: „Polícia tam nemá šancu“
Ďalší populárny omyl. Orgány činné v trestnom konaní nerobia kúzla, ale kombinujú techniku, infiltráciu, chyby používateľov, finančné stopy, prevádzkové chyby služieb a medzinárodnú spoluprácu. Europol v roku 2025 informoval o operácii RapTor, pri ktorej bolo zatknutých 270 predajcov a kupujúcich v rámci zásahu proti darkwebovým drogovým a kriminálnym sieťam.
V tom istom roku Europol informoval aj o zásahu proti dlhodobo fungujúcemu darkweb marketplace Archetyp Market, kde orgány cielili na administrátora aj najväčších predajcov.
To neznamená, že každého automaticky sleduje digitálny vrtuľník. Znamená to niečo jednoduchšie: predstava, že darkweb je mimo reality, mimo zákona a mimo dosahu vyšetrovania, je ďalší z kategórie mýty o dark webe.
Špecialitka: OPSEC autogram — keď sa prezradíš vlastným správaním
Najväčší problém anonymity nie je vždy IP adresa. Niekedy je to používateľ sám. Používa rovnakú prezývku ako inde, píše rovnakým štýlom, robí rovnaké gramatické chyby, prihlasuje sa v rovnakých časoch, používa rovnaké frázy alebo si prenáša malé zvyky z bežného internetu do prostredia, kde si myslí, že je anonymný.
Tomu hovorím OPSEC autogram. Nie je to podpis menom a priezviskom, ale súbor drobností, ktoré spolu vytvoria obraz človeka. Samostatne nič neznamenajú. Spolu môžu kričať: „Ahoj, to som ja, len v inom kabáte.“
A práve tu praská filmová predstava o darkwebe. Vo filme si človek nasadí masku a zmizne. V realite si nasadí masku, ale potom začne rozprávať rovnakým hlasom, rovnakými vetami a ešte si na topánke nechá nalepenú menovku.
Tento problém sa netýka iba darkwebu. Rovnaký „digitálny rukopis“ si človek často prenáša aj medzi bežnými fórami, sociálnymi sieťami, komentármi, hernými účtami alebo diskusiami pod článkami. Internet si možno nepamätá všetko, ale ľudské zvyky sa opakujú až nepríjemne často.
⚠️ Mini checklist: Darkweb a zákon
✅ Prístup na darkweb sám o sebe nemusí byť nelegálny.
⚠️ Nelegálne je až to, čo tam človek robí.
? Aj „zvedavé“ stiahnutie nelegálneho obsahu môže mať trestnoprávne dôsledky.
? Zvedavosť nie je bezpečnostný ani právny plán.
Záver: anonymita nie je tlačidlo
Anonymita na darkwebe nie je stav, ktorý sa zapne jedným programom. Je to disciplína, správanie, opatrnosť, technické nastavenie a hlavne schopnosť nerobiť hlúposti. Tor, VPN, šifrovanie a bezpečný prehliadač môžu pomôcť. Ale ak používateľ premýšľa ako turista s mapou v ruke a nápisom „som nový, oklamte ma“, technológia ho nezachráni.
Najväčšie klamstvo z filmov nie je to, že darkweb existuje. Najväčšie klamstvo je predstava, že človek sa tam automaticky zmení na neviditeľného ducha. V realite je darkweb skôr zrkadlo: ukáže, ako veľmi ľudia podceňujú identitu, správanie, údaje a vlastné chyby.
A preto platí jednoduchá veta: ak nevieš, čo robíš, tak tam nechoď „len pozrieť“. Lebo najnebezpečnejšia vec na darkwebe nemusí byť hacker na druhej strane. Niekedy je to používateľ, ktorý si myslí, že anonymita je bonus zadarmo.
Zdroje :
Tor Project , EFF , Europol
